Ľudia s mentálnym postihnutím
V štáte, kde sa píše komplikovane a zložito je to obzvlášť ťažké pre ľudí, ktorí sú mentálne postihnutí. Vo Švédsku sú verejné stránky písané takzvanou ľahkou švédštinou (LL = Lätt läst).
Ako je to na Slovensku?
Vo Švédsku majú mentálne postihnutí možnosť pracovať, alebo navštevovať denné centrá, kde sú rešpektovaní a kde sa berie ohľad nielen na ich hendikep, ale sú aj rozdelení podľa závažnosti mentálneho postihnutia, prípadne iných kombinovaných postihnutí.
Ako to je na Slovensku?
Vo Švédsku ak je to potrebné, tak sa prepravujú pomocou špeciálnej taxislužby a to vo voľnom čase, alebo do práce/denného centra a odtiaľ.
Ako to je na Slovensku?
Vo Švédsku bývajú alebo sami, ale za pomoci osobnej asistencii, alebo bývajú v skupinovom bývaní. Ide zvyčajne o osem osobitných bytov, ktoré sú napojené na spoločné miestnosti a kde je personál neustále k dispozícii.
Ako je to na Slovensku?
Vo Švédsku majú tzv. dobrého človeka (God man), ktorého im pridelila obec a ktorý chráni ich zaujmi v ich dennom rozhodovaní o svojom živote, ekonomike, aby tak neboli zneužívaní.
Po slovensky sa to volá podporované rozhodovanie, ale na Slovensku to neexistuje.
Vo Švédsku chodia do škôl tam kam patria, kde sú v riadnych školách špeciálne triedy, ako to je na Slovensku? Vo Švédsku sa v týchto triedach učia podľa svojich schopností. Ak sú však nedostatočne nadaní na učenie sa matematiky, švédštiny a iných predmetov tak sa učia iba praktické veci, aby tak boli natoľko sebestační, nakoľko to je len možné. V praktickom vyučovaní sa učia starať sa o svoju domácnosť a to praktickými činnosťami, ako sú nákupy, pranie, platenie za služby a podobne. Jednoducho - orientácia v spoločnosti.
Ako je to na Slovensku?
Vo Švédsku chráni ich zaujmi na školách Specialpedadgogiska skolmyndigheten. http://www.spsm.se/ Je to štátny špeciálne pedagogický školský úrad pre vývoj učenia, výskumy, zamestnávanie učiteľov so špeciálnou kompetenciou, výroba pomôcok a realizácia kurzov pre učiteľov, ktorí sa stretnú s hendikepovanými žiakmi v integrovanom školstve.
Ako to je na Slovensku?
Vo Švédsku, keď sú osamostatnení a potrebujú sa ďalej zdokonaľovať vo svojej orientácii, tak majú na to pomocnú ruku od obce a to s primerane vyučeným personálom, ktorý im pomáha a trénuje ich, aby potrebovali čo najmenej pomoci a aby mohli žiť život, čo najsebestačnejší.
Ako je to na Slovensku?
Z web stránky citujem:
„Denné centrum pre postihnutých
Pracovný program pokračoval v návšteve denného centra pre mentálne postihnutých dospelých ľudí aj s kombinovaným postihnutím (mentálnym a telesným).
Do denného centra dochádza 26 postihnutých ľudí a stará sa o nich 12 zamestnancov. Zriaďovateľom tohto centra je obec a okrem stravy sú všetky náklady na prevádzku hradené obcou. Do zariadenia prichádzajú od 8 hodiny ráno, ale presný príchod nie je určený a závisí od toho ako sa postihnutý cíti a kedy sa rozhodne ísť do centra. Centrum je otvorené do 16. hodiny a potom sa postihnutí vracajú do svojich vlastných alebo skupinových bytov. Nie sú to klienti, ktorí bývajú s rodinou, ale takí, ktorí majú po našom tzv. „chránené bývanie“. Vozí ich sem taxík ako aj odváža do domovov. V centre je vypracovaný denný program, ktorý je však veľmi variabilný a prispôsobuje sa náladám klientov. Zamestnanci sa s veľkým pochopením a empatiou venujú každému jednotlivcovi a tí sa tam cítia veľmi dobre.
V rôznych častiach budovy sú rozmiestnené priestory v ktorých napr. pod dohľadom zamestnancov si môžu napiecť pečivo, alebo sa venovať výrobe rôznych výrobkov /pohľadníc, tašiek a všeličoho iného/, maľovať, či len tak ležať alebo chodiť kde sa im zachce. Videli sme „guľôčkovú“ izbu, podobnú ako pre deti v obchodných domoch, videli sme k dispozícii bielu izbu, kde si môžu ísť poležať, bola tam aj čierna /tmavá/ izba, ktorú volajú jaskyňa a podľa nálad postihnutého sa do každej niekto cez deň môže uchýliť.
Niekoľko kuchyniek, práčovňa - miestnosť s práčkami a špajza - miestnosť chladničkami a mrazničkami, jedáleň, kde postihnutí pomáhajú s prestieraním, či vertikalizačný stôl pre imobilných, bolo to čo sme stihli zaregistrovať v tomto pestrofarebnom centre.
Samozrejme majú k dispozícii aj pekne upravenú záhradu, ktorú spoločnými silami budujú a je zabezpečené aj príjemné sedenie vonku.
Zamestnanci nie sú oblečení v žiadnych nechutných plášťoch, či bielych nohaviciach a rozťahaných tričkách , ale vo svojom oblečení a podľa vizitiek s mennom na šatách hneď viete s kým hovoríte. Vzťah zamestnancov ku klientom je ukážkový a bolo cítiť vzájomný rešpekt a úctu voči sebe na každom kroku. „
|
