Osobná asistencia - Inšpirácia zo Švédska
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR uskutočnilo seminár pod názvom Osobná asistencia - Inšpirácia zo Švédska, ktorý sa konal na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v dňoch 20. a 21. marca 2007.
Na seminár bol pozvaný Dr. Adolf Ratzka, riaditeľ Inštitútu nezávislého života zo Švédska, ktorý vystúpil so svojim príspevkom pod názvom „Dvanásťročné skúsenosti s uplatňovaním zákona o osobnej asistencii vo Švédsku“. Dr. Ratzka bol mimochodom aj garantom pilotného projektu realizovaného na Slovensku pred uzákonením osobnej asistencie u nás pred 10 rokmi.
V stručnosti vás oboznámime s aplikáciou zákona o osobnej asistencii skúsenosťami, podstatnými prvkami a princípom osobnej asistencie (OA) vo Švédsku, ako nám ich poskytol dr. Ratzka. Aj vo Švédsku, kým sa dopracovali k súčasnému vyhovujúcemu modelu, prešli radou zmien a museli sami ľudia s postihnutím vybojovať nejeden boj s byrokratickými úradníkmi.
Pán Ratzka sa vyjadril, že rôzne negatívne vplyvy neposúvajú vždy OA správnym smerom. Jediná zmena je možná pomocou fondov, ktoré umožnia aby OA fungovala. Po založení Inštitútu nezávislého života, zobrali osoby s ťažkým postihnutím snahu o zmenu podmienok OA do vlastných rúk.
Ako prvé žiadali od vlády, aby finančné prostriedky, ktoré vláda vkladala do poskytovania OA dali im, aby si ich sami mohli spravovať a nakladať s nimi podľa potreby.
Zo začiatku bola proti nim vláda a tvrdila, že sú nevďační, ako veľké zväzy zdravotne postihnutých, ale hlavne ľavicovo sa tváriace odbory a najviac ľavicové politické strany boli proti.
Až keď sa stal ministrom predseda liberálnej strany, zapáčil sa mu ich projekt a spravil z toho národný program. Po troch rokoch boja, presviedčania a hľadania podpory u politikov, sa im podarilo odštartovať pilotný projekt osobnej asistencie. Na základe tohto každý z nich sa stal osobne zodpovedný, aby si našiel svojho OA, vyškolil ho a narábal so zverenými prostriedkami. Mali päť rokov nato, aby testovali tento pilotný projekt.
V ich legislatíve sa okrem iného hovorí o tom, že OA musí pokryť všetky potreby osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, nielen časť. Príjem osoby s postihnutím sa pri osobnej asistencie neskúma.
OA je špecifikovaná podľa počtu hodín, ktoré daná osoba potrebuje. Finančné prostriedky pochádzajú z fondu sociálnej poisťovne.
Tieto príjmy nemôžu byť považované za zdaniteľný príjem, lebo pochádzajú z už zdanených príjmov. Objem finančných prostriedkov pre jednotlivcov je pre všetkých rovnaký, nezávislý na rodinnom stave a príjme.
Všetky prostriedky musia byť plnohodnotne zdokladované ako boli použité. Poskytujú sa preddavkovo dopredu. Základnú sadzbu na hodinu určuje Ministerstvo financií a zahŕňa okrem iného aj infláciu. S týmito prostriedkami potom narába a nakupuje za ne potrebné služby. Môže ich zamestnávať sám a fungovať ako zamestnávateľ, alebo si tieto služby objedná u právnických subjektov zaoberajúcich sa touto činnosťou, alebo u agentúr poskytujúcich služby osobnej asistencie.
Základná sadzba, ktorú dostáva je pritom rovnaká a je jedno od koho nakupuje tieto služby.
Ak sa niekto rozhodne žiť v inštitúcii ako sú domovy sociálnych služieb a pod. stráca nárok na prostriedky a teda aj na OA.
Právo na tieto finančné prostriedky nie je viazané na miesto trvalého pobytu, po dobu 6 mesiacov môže ich poberať kdekoľvek v rámci EU.
Podľa starého princípu OA a pri nezmenenom systéme by museli klesnúť až na úroveň životného minima, aby dostávali podporu na OA.
V čom vidí pán dr. Ratzka nevýhody:
Na to aby bol niekto oprávnený poberať tieto finančné prostriedky, musí mať uznaných aspoň 20 hod. týždenne osobnej asistencie na pokrytie základných životných potrieb /vstávanie, obliekanie, jedenie, umývanie, kúpanie, toaleta, premiestňovanie/.
Podmienkou aby vznikol nárok na užívanie OA je, aby bola priznaná do dovŕšenia 65 rokov. Ak prvý krát žiadateľ žiada po dovŕšení a prekročení tejto hranice, nevznikne mu nárok. Takýmto spôsobom sa mnoho starých ľudí nachádza mimo tohto nároku. Týmto skupinám je povinná zabezpečiť pomoc, v prípade potreby miestna samospráva, na princípe našej opatrovateľskej služby. Majú na ňu v prípade potreby automatický nárok po podaní žiadosti.
Tento obmedzujúci prvok bolo nutné zaviesť, aby systém bol finančne únosný pre švédsku vládu.
Koľko ľudí ma osobnú asistenciu vo Švédsku?
Vo Švédsku má len 14 000 občanov s ťažkým zdravotným postihnutím z celkového počtu 9 000 000 obyvateľov priznané služby osobnej asistencie.
Týchto 14 000 osôb s postihnutím zamestnáva 45 000 ľudí ako osobných asistentov. Je to toľko ako zamestnáva najväčšia telekomunikačná firma Ericson vo Švédsku. Toľkým ľuďom dali prácu. Tým sa stala osobná asistencia v tejto podobe významný prvok a nástroj na trhu práce. Pojem OA sa stal pojmom na Úradoch práce, v systéme inzercii pri hľadaní a poskytovaní práce. Na trhu práce sa z užívateľov stali klienti aj pre právnické firmy, ktoré sa zaoberajú poskytovaním služieb OA, nakoľko užívateľ u nich nakupuje tieto služby, ak si ju nedokáže zabezpečovať sám. Tieto právnické firmy, alebo agentúry OA si navzájom konkurujú a stal sa z toho trh, ktorý smeruje k špecializácii pri poskytovaní týchto služieb.
VÝSLEDKY REFORMY OA vo Švédsku:
Táto reforma sa stala odstupom času užívaním a overovaním v praxi veľmi populárnou. Pomáhal ju na ministerstve zaviesť politik, ktorý sa vďaka nej stal veľmi populárny (Bengt Westeberg). Vďaka nemu sa ju aj podarilo zaviesť, lebo sa mu zapáčila, podporoval a presadzoval ju medzi politikmi.
Postihnutí ľudia si môžu vďaka týmto prostriedkom budovať nezávislý život, nezávisle na rodinných príslušníkoch. Užívatelia OA si môžu vďaka nej napríklad založiť svoje vlastné rodiny, vychovávať deti, práve preto, že je v nej okrem iného zahrnutá aj starostlivosť o deti, rodinu a ostatných príslušníkov rodiny.
Vďaka takejto podobe osobnej asistencie zanikli vo Švédsku veľké inštitúcie (domovy sociálnych služieb) poskytujúce starostlivosť pre ŤZP, nakoľko sa stali nepotrebné.
Z celkového počtu užívateľov OA sa 62 % rozhodlo platiť za služby, ktoré poskytujú miestne samosprávy pohybujúce sa na tomto trhu práce. Počet užívateľov využívajúcich služby veľkých spoločností sa neustále znižuje.
Pred 13 rokmi to bolo 68 % a dnes je to už len 62 %, 12 % sa zorganizovalo a vytvorili si družstvá, ktoré sa zaoberajú poskytovaním týchto služieb a sami si ich spravujú. Užívatelia OA sa tým pádom stali podielnikmi v týchto družstvách. Len 4 % z celkového počtu užívateľov OA sa rozhodlo samostatne zamestnávať OA ako zamestnávatelia. Tento princíp OA podlieha istej stupnici podmienok.
Príjemca musí mať maximálnu možnosť voľby výberu.
Objem počtu hodín a finančných prostriedkov závisí od toho, čo užívateľ potrebuje a nie od toho, aké sú špecifikácie služieb. Princíp je, že musí byť rovnaký či využívam zamestnanca ktorého sprostredkuje úrad alebo si ho zamestnávam sám, alebo cez inštitúcie poskytujúce tieto služby. Tým sa vytvorili podmienky nato, aby na trh vstúpili súkromné firmy, zaoberajúce sa poskytovaním takýchto služieb. Užívateľ služieb môže byť aj zamestnávateľom. Vo Švédsku sú len 4% ľudí, ktorý sa rozhodli byť zamestnávateľom.
Aké povinnosti má ŤZP ako zamestnávateľ voči OA?
Musí odvádzať sociálne odvody za tohto zamestnanca, zamestnancov. Všetky odvody sú zahrnuté v základnej sadzbe ktorú dostáva na každého zamestnanca. Je to pre neho tým pádom vyššia administratívna záťaž, keď nie je združení v družstve.
Služby do 20 hodín OA hradia miestne samosprávy, nad 20 hodín dostávajú finančné prostriedky zo sociálnej poisťovne z fondu sociálneho poistenia. Fond sociálnych poisťovní dostáva prostriedky od samosprávy pri počte hodín nad 20 hodín na týždeň. Finančné prostriedky takto idú len z jedného zdroja.
V Nemecku napr. dostávajú podporu od siedmych rôznych zdrojov, čo je veľmi neprehľadné.
Pri žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na osobnú asistenciu, sociálny pracovník na základe oboznámenia sa s potrebami žiadateľa a vzájomne diskusie posúdi a určí počet hodín OA. Vždy je však prvoradé uspokojenie všetkých potrieb žiadateľa a nie sociálneho úradu. V týchto prípadoch nie je sociálnym pracovníkom zodpovedný za poskytnutie hodín OA na uspokojenie životných potrieb lekár. Žiadatelia o OA sú vždy vytrénovaní a vyškolení hnutím samostatného života, aby boli pripravení na komunikáciu so sociálnym pracovníkom a vedeli si obhájiť svoje potreby. Sociálny pracovník však neberie žiadateľa ako protivníka a prvoradé je uspokojenie jeho potrieb. Žiadatelia majú právo sa odvolať na samostatný nezávislý úrad. To rozhodnutie je prehodnocované každé dva roky, skúmajú sa potreby užívateľa, ale môžu byť hodiny OA navýšené aj počas roka. Nárok na OA vo Švédsku vzniká od 0 rokov do 65 roku veku
Počas pobytu v škole, sa deti musia spoľahnúť na ľudí, ktorých na tento účel zamestnáva škola a sú platení miestnou samosprávou.
V tomto modely na OA nemajú nárok nepočujúci a nevidiaci na OA, nakoľko nespĺňajú hranicu 20 hod. v týždni pre uspokojovanie základných životných potrieb.
Po oboznámení a zhodnotení osobnej asistencie vo Švédsku dr. Adolfom Ratzkom, predniesla príspevok Mgr. Lýdia Brichtová, riaditeľka odboru integrácie občanov so zdravotným postihnutím a sociálnych služieb MPSVR SR.
Pani Brichtová hovorila o osobnej asistencie na tému - Osobná asistencia na Slovensku z legislatívneho pohľadu a jej obsahu od jej zapracovania do zákona o sociálnej pomoci až do dnešnej doby. Spomenula problémy, ktoré sprevádzali aplikovanie osobnej asistencie do praxe, ako aj prijaté reštrikcie pre novelách zákona o sociálnej pomoci. Načrtla víziu a snahu vylepšiť osobnú asistenciu v novom zákone o kompenzáciách.
Z Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny pracovníčky informovali prítomných účastníkov z pohľadu poskytovateľov najmä o počtoch poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu a o vynaložených finančných zdrojoch na túto kompenzáciu. Spomenuli, že na Slovensku je približne 6 000 poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
Po diskusii vystúpili so svojimi príspevkami užívatelia osobnej asistencie. Skúsenosti s uplatňovaním osobnej asistencie na Slovensku z pohľadu jej užívateľov predniesli: Anton Benča za Košickú organizáciu vozičkárov – Nezávislý život, Ľudmila Gričová za Centrum samostatného života, Andrea Madunová za Organizáciu muskulárnych dystrofikov, Milan Měchura za Úniu nevidiacich a slabozrakých Slovenska a za Detský klub zdravotne postihnutých detí a mládeže Košice Marián Kozák.
V závere prvého dňa seminára odznela diskusia na tému Prínosy a problémy v osobnej asistencii v SR . Najviac otázok však smerovalo na dr. Ratzku, ktorý odpovedal na mnohé otázky prítomných ohľadne osobnej asistencie vo Švédsku.
Dňa 21.marca 2007 sa zrealizoval workshop na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR na tému Panelová diskusia k osobnej asistencii - formulovanie návrhov na riešenie problémov.
V diskusii sa rozoberali možnosti a spôsoby uplatnenia osobnej asistencie v novom zákone, výhody aj nevýhody. Diskusia bola niekedy produktívna , miestami aj kontraproduktívna.
Najaktívnejšími diskutujúcimi boli Ing. Húšťava z CSŽ, p. Benča z KOV – NŽ, dr. Javorský z AOZPO a Ing. Měchura z UNSS.
V závere sa účastníci seminára dohodli na niekoľkých zásadných návrhoch, ktoré by mali byť v novom zákone zapracované.
Občania, ktorí mali priznanú osobnú asistenciu pred 65 rokom veku, musia mať nárok na túto pomoc aj po 65. roku veku
Nesledovať príjem občana a spoločne posudzovaných osôb, prípadne zvýšiť násobok životného minima z trojnásobku na desaťnásobok
Zvýšiť hodinovú sadzbu pre OA aspoň na 100 Sk/hod a umožniť pravidelnú valorizáciu
Rozšíriť formy poskytovania OA na viac druhov a uznať OA ako zamestnanie
K časti metodika posudzovania rozsahu hodín OA sa zástupcovia jednotlivých MVO ešte zídu na MPSVR SR, aby navrhli najoptimálnejšiu formu posudzovania.
Na záver dvojdňového seminára dr. Adolfa Ratzku, zástupcov niektorých MVO za ZPO a pracovníkov odboru integrácie občanov so zdravotným postihnutím prijal štátny tajomník MPSVR Peter Sika.
Mgr. Lýdia Brichtová štátneho tajomníka stručne oboznámila s priebehom dvojdňového seminára a predniesla mu návrhy, na ktorých sa účastníci dohodli. Potom niekoľko poznatkov vyjadrili aj samotní zástupcovia MVO. Štátny tajomník si pozorne vypočul návrhy a nevidel závažný problém naše návrhy akceptovať a presadiť do zákona.
Ako sa nám podarí zmeniť zákon k lepšiemu vo veľkej miere stále závisí aj na nás samotných postihnutých!
Ďakujeme odboru integrácie osôb so ZP a sociálnych služieb MPSVR Lýdii Brichtovej, riaditeľke odboru, Marcele Gašovej a ostatným pracovníkom odboru, ako aj Márii Nádaždiovej z MPSVR SR za prípravu a realizáciu zaujímavého seminára.
Zapísali:
Vladimír Húšťava a Ľudmila Gričová, Centrum samostatného života n.o.
22.3.2007
Profesia - osobný asistent
Osobná asistencia v tejto podobe vznikla vo Švédsku v roku 1994.
Keďže vo Švédsku neexistuje štátom určená minimálna mzda, bolo treba osobných asistentov niekam zaradiť do nejakej profesie.
Vo Švédsku sa platy určujú kolektívnou zmluvou medzi organizáciou zamestnávateľa a odborovou organizáciou pre pracovníkov. Preto je dôležité vedieť do akej profesii pracovníci patria.
Najprv bola asistencia finančne ohodnotená na úrovni nevyučeného ošetrovateľa. Po čase sa však zistilo, že toto nefunguje dobre.
Odborové organizácie videli, že s vecami s ktorými sa trápi osobný asistent, nie je možné zaradiť do kategórie ošetrovateľov, ktorí pracujú v nemocnici. Aby sa táto vec vyriešila, vyhlásilo sa:
1) že pracovisko osobného asistenta je v dome, byte, postihnutého
2) skonštatovalo sa, že tu musia platiť zákony ochrany pracovného prostredia.
Odborovým organizáciám sa otvorili oči a začali sa za osobných asistentov viac angažovať.
Organizácie pre zamestnávateľov (ošetrovateľská organizácia) sa zhodli na tom, že osobný asistent bude pri vyjednávaní zvýšenia platov a iných výhod samostatná profesia. A keď toto „vyjednávanie" trvalo takmer 8 rokov, viedlo to vo Švédsku k tomu, že osobní asistenti majú svoje vlastné oddelenie v odborovej organizácii a tak isto má zamestnávateľ vlastné oddelenie v organizácii pre zamestnávateľov. Majú rovnaké práva a povinnosti ako iní zamestnanci v iných profesiách.
Tým pádom sú jasné pravidlá aj pri profesii osobný asistent a tak sa dajú spraviť správne kroky v budúcich zmluvách, medzi zamestnávateľmi a zástupcami osobných asistentov.
Takto sa našich zamestnaných 40 000 asistentov dostalo trochu ďalej a vyššie v spoločnosti a s hrdosťou sa hlásia ku svojej profesii.
Ivan Björn
Švédsko,18.2.2009
