Na tejto stránke budú rôzne príspevky o telesne postihnutých. Budú tu najmä príspevky zo Švédska, ale ak sa dostanem k príspevkom z iných krajín, tak ich sem samozrejme priložím.
Ľudia s telesným postihnutím to nemajú ľahké. Ich život ovplyvňujú každodenné útrapy, ktoré im ich samotné fyzické postihnutie nadeľuje. Aj ten najusilovnejší človek na vozíku, ktorý sa pohybuje sám na svojom mechanickom vozíku, môže mať ďalšie zdravotné problémy kvôli následnému poškodeniu ramien vydratím a pribudnú bolesti. Samotné sedenie na vozíku spôsobuje aj iné komplikácie, ako je neprekrvenie tela, najmä dolných končatín, inkontinencia, z neustáleho sedenia môžu vzniknúť dostať dekubity, skolióza, neustále sedenie zaťažuje chrbticu a podobne.
Vhodné pomôcky na mieru, viac druhov sedačiek, zmena prostredia v ktorom človek na vozíku sedí, polohovanie, rehabilitácia, toto všetko sú dôležité prvky v každodennom živote takto postihnutého človeka.
Kým sa niekto vyberie z domu von za päť minút, človeku na vozíku to môže zabrať aj hodinu času, než sa niekam dostane. Kým si niekto sadne iba na WC , takému človeku to potrvá aj pol hodinu. Všetko je oveľa viac komplikované keď je niekto pripútaný a odkázaný na vozík, nehovoriac o takých, ktorí majú napr. po úraze poškodenú miechu a sú ochrnutí , majú problémy s mnohými vecami s ktorými sa musia naučiť, pretože normálne signály tela sú prerušené.
Človek, ktorý nesedí na vozíku, ak chce držať svoje telo v kondícii, tak sa vyberie na prechádzku do lesa a zároveň naberá silu a energiu. Tak spája užitočné s príjemným. Človek na vozíku, ak si chce udržať kondíciu , musí umelo cvičiť doma, niekedy aj dva krát denne podľa individuálneho programu a aby také cvičenie vôbec zvládol potrebuje na to často pomoc asistentov.
Všetko čo si my, ktorí nie sme telesne postihnutí spravíme za jeden okamih, to isté môže človeku odkázanému na vozík trvať desiatky minút, možno aj hodiny. Ak by sme spravili odpočet tak zistíme, že ťažko postihnutý človeku na vozíku trvá mu denne aj pol dňa, len aby „obsluhoval „ svoj hendikep. Toho druhého pol dňa sa mu možno podarí niečo urobiť, niečo dosiahnuť z niečoho sa potešiť, ak nebude natoľko vyčerpaný, že už nebude vládať. Samozrejme ak nemá pri sebe asistentov.
Všetko, čo uvádzam je veľmi individuálne. Aj ľudia na vozíkoch sú rôzni, s rôznymi problémami a s rôznym hendikepom a ku každému musí byť individuálny prístup.. Čo je však najdôležitejšie je to, aby spoločnosť ako taká , najmä úradníci a zákony, nekládli ešte ďalšie prekážky hendikepovanému človeku. Spoločnosť má za hendikepovaným človekom stáť a to poskytnutím pomôcok na mieru rýchlo a bez byrokracie, úpravou bytu podľa potreby a samozrejme individuálne prispôsobenou a riadnou osobnou asistenciou a ďalšími samozrejmými službami. Iba tak môže aj človek na vozíku žiť plnohodnotný, pestrý a kvalitný život.
| 
